GMO – budoucnost, nebo záhuba? – Korzár.sk

Original article

Ve svete jejich poznáme pod skratkou GMO a i když mnohým Lidem naskakuje husia koža při tomto slove, sami nevedia co znamená. GMO je skratka pro geneticky modifikované organizmy. Jak nás můžou ovlivniť tyto génové manipulácie?

Čo jsou to GMO a jak se produkujú? 

Přes tomu, že mnohí Lidí dodnes nevedia co to je GMO, tyto upravené organizmy jsou už na trhu desiatky rokov. Už od roku 1982 se používajú geneticky modifikované baktérie s génom pro ľudský inzulín na tvorbu hormónu inzulín, který využívajú diabetici. Genetické manipulácie se využívajú i pro vytváranie nových liekov a mají široké využitie v medicíne. Čo jsou to teda geneticky modifikované organizmy (GMO)?

GMO jsou výsledok laboratórneho procesu, při kterém se vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo se vnútia do génu druhého organizmu, co jsou většinou nesúvisiace rastliny nebo živočíchy. Tyto gény můžou pochádzat z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat nebo dokonca Lidi. 

Díky genetickému inžinierstvu teraz můžeme skombinovat prakticky Cokoli. Vedci vytvorili už také kombinácie jak (1, 2, 3): 

• Gény pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, který by použili pro výrobu nepriestrelných viest 
• Gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú 
• Gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme 
• Naklonované mačky svietili v tme 
• Jed ze škorpióna vložili do kapusty 
• Do lososa vložili víc rastového hormónu, aby rástol dvakrát rychléjšie 
• Naklonovali banány a jiné rastliny tak, aby produkovali vakcíny 
• Do vajec vložili chemoterapeutický liek 
• Gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu 

To není všetko. Vedci se snažia napríklad vytvorit kravy, které budou produkovat ľudské materské mlieko (4). Realitou už jsou geneticky modifikovaní Lidí s génmi od viacerých osôb a toto odvetvie se pomerne rychle rozvíja (5). Niekto by mohol říct, že je úžasné, že si možno raz budete môct vybrat farbu očí, vlasov, pokožky či výšku a schopnosti vašeho dieťaťa. Ale je to skutočne to, co chceme.

Mimo toho, takéto neprirodzené manipulácie s génmi můžou mít nepredstaviteľné následky. Jak každý živý organizmus, i GM rastliny a živočíchy se rozmnožujú a rozširujú. Po uvoľnení do životného prostredia se nedají vziat zpět a můžou vytvárat neznáme a nové látky, způsobujúce napríklad alergie nebo úplne nové ochorenia.

Navíc, genetické inžinierstvo je stále jen v „plienkach“ a vkladanie nových génov není vůbec presné a prenos těchto génov může narušit jemne regulovanú siet DNA v danom organizme.

Nestabilné je už samotné vkladanie nových génov do živých organizmov. Takže tie mají prirodzené bariéry, kterými se chránia před vstupom cudzej DNA, genetickí inžinieri musia nájst způsoby, jak prinútit DNA z jedného organizmu vstúpit do DNA iného organizmu. Tyto metódy zahŕňajú:

• Použití vírusov a baktérií, které „infikujú“ zvieracie nebo rastlinné bunky s novou DNA 
• Nanášanie DNA do malých kovových guliek, které vystrelia se Specialnou zbraňou do buniek 
• Vstrekovanie novej DNA do oplodnených vajíčok s velmi jemnou ihlou 
• Použití elektrických šokov pro vytvorenie dier v membráne pokrývajúcej spermie, a potom nanútenie novej DNA do spermií přes tyto diery 
• Nová technológia „double strand RNA“ (dsRNA), při které vedci nemusia vstrekovat cudzie gény nebo pesticídy do inej plodiny. Namísto toho bude GM plodina vytvárat typ genetickej informace nazvaný double-stranded RNA. Táto nová dsRNA pozmení způsob, akým jsou gény vyjadrené. Prvou GM plodinou s touto technológiou mají být GM jablká s názvom GMO Arctic® Apple, které díky této technológií nezhnednú po prekrojení (6). 

Biotechnologické spoločnosti a rôzne inštitúcie tvrdia, že GMO jsou absolútne bezpečné a že DNA z geneticky modifikovaných organizmov je rovnako bezpečné jak DNA jakéhokoli iného prirodzeného organizmu. Tyto jejich vyjadrenia údajne potvrdzujú vedecké štúdie, které samozrejme sami vedú. Přes tomu s nimi mnohí vedci nesouhlasia a viaceré vedecké štúdie potvrdili, že tvrdenia biotechnologických spoločností nemusia být pravdivé. Napríklad už samotný rekombinantný hormón inzulín (Humulín), určený pro diabetikov, byl vystavený kritike a podozreniu, že může predstavovat riziko pro jeho užívateľov (7). 

Začiatky GMO a jejich vývoj 

Když v roku 1973 vznikol prvý geneticky modifikovaný organizmus (GMO), konkrétne baktéria, pro mnohých se to mohlo zdat jak začiatok novej doby. Jak se po vyše 40-tich rokoch ukázalo, ne všetko išlo tak hladko jak si pôvodne mysleli tvorcovia těchto organizmov (biotechnologické korporácie). 

V průběhu posledních desaťročí zaznamenalo genetické inžinierstvo výrazné míľniky. V roku 1974 byla vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš. V roku 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou byla geneticky modifikovaná paradajka (GM paradajka) (8). Táto paradajka byla geneticky upravená tak, aby jej plody nikdy celkom nedozreli, čím se podarilo oddialit jejich starnutie. 

Táto GM paradajka s názvom Flavr SavrTM byla neúspešne uvedená na trh spoločností Calgene, kterou po jej neúspechu odkúpila spoločnost Monsanto. Flavr SavrTM však v skutočnosti nebyla prvá pestovaná GM plodina. Tou byl GM tabak, který se neoficiálne začal pestovat v Číne už v roku 1992, ale oficiálne se pestovanie GM plodín v Číne začalo až v roku 1996, podobne jak většině sveta. Jak to vyzerá dnes s pestovaním GM plodín? 

V roku 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy (9, 10). V průběhu 18-roční histórie zaznamenalo pestovanie GM plodín víc než 100-násobný nárast z 1,7 milióna hektára pôdy v roku 1996 na uvedených 181,5 miliónov hektárov v roku 2014 se súčasným ročným nárastom mezi 3 až 4%. Ze zoznamu 28 zemí, v kterých se pestujú GM plodiny, patrí až 20 zemí mezi chudobné rozvojové krajiny. V těchto 28 krajinách žijú skoro 4 miliardy Lidi, takže asi 60% celosvetovej populácie může být vystavená vlivu GM plodín. 

Mezi najčastejšie pestované GM plodiny v posledních rokoch patria: 

• Sója 
• Kukurica 
• Bavlna 
• Repka 
• Cukrová repa
• Alfaalfa 
• Zemiaky 
• Ryža 
• Papája 
• Baklažán 
• Tekvica 

V roku 2014 predstavovala GM sója 82%, GM bavlna 68%, GM kukurica 30% a repka olejná 25% celosvetovej produkcie. Tyto 4 plodiny se v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, co je 49% celkové produkcie GM plodín. 

Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín je USA, která produkuje 40% celosvetovej produkcie (73.1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93%, GM sója 94% a GM bavlna až 96% celé jejich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za ňou nasleduje Brazília (23,2%), Argentína (13,3%), India a Kanada (po 6,3%).

V Európe je situácia úplne odlišná. Většina európskych zemí odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a jen 5 európskych zemí pestuje v posledních rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0.1 mil. ha), za kterým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a naše malé Slovensko (každý menej jak 0.05 mil. ha). Prvá schválená GM plodina v Európe byla GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v roku 1998. 

V Európe se v súčasnosti komerčne pestuje jen GM kukurica, ale dovážat se sem může víc druhov GM plodín. V roku 2012 už bylo v EU schválených 75 GM produktov, co je oproti roku 2007 nárast o 24 produktov. Jen nedávno Európska komisia, s veľkou nevôľou občanov a ekologických organizácií, povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kekurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z kterých možno vydělat potraviny a krmivá.

V Slovenskej republike se v posledních rokoch pestovala na skúšobné účely nejen GM kukurica, ale i GM cukrová repa. V súčasnosti se u nás komerčne pestuje GM kukurica MON 810, která se pestovala v roku 2014 na rozlohe 411 ha v okrese Piešťany, Sobrance a Humenné (11).

Největším výrobcom GM semien je spoločnost Monsanto, která je zodpovedná za 90 percent celé produkcie a která všeobecne dominuje globálnemu komerčnému osivárskemu trhu s hodnotou takřka 45 miliárd dolárov. Zvyšok patrí firmám ako Syngenta, DuPont (Pioneer), Bayer, Group Limagrain nebo Dow, které se spolu se spoločností Monsanto delia o už takřka 16-miliardový (v dolároch) trh s GM plodinami (35% celosvetového trhu s osivami) (12).

Využitie a označovanie GM plodín

GM plodiny jsou samostatnou kapitolou genetického inžinierstva a podle jejich tvorcov se nijako nelíšia od prirodzených plodín. Tyto plodiny se využívajú hlavně na tvorbu krmív pro hospodárske zvieratá, ale i při výrobe potravín pro ľudskú spotřebu, kde se využívajú při výrobe velikého množstva ingrediencií a „éčok“.

Pokud tyto ingrediencie v potravinách predstavujú víc jak 0,9% váhy potraviny, musí být jejich GMO pôvod uvedený na obale. Tyto pravidlá platí v Európskej únii (EU) a ve většině sveta, ale niekteré krajiny (hlavně USA a Kanada) nevyžadujú označovanie GMO zložiek na obaloch potravín, čo je spojené s velkým odporom občanova ekologických organizácií.

Kvůli jejich několikročnému tlaku už prijali niekteré americké štáty zákony pro označovanie GMO zložiek v potravinách, ale v súčasnosti se vedú viaceré súdne spory v této oblasti a biotechnologické spoločnosti kvůli tomu zažalovali dané štáty. Mezitým tam zatial vznikli aspoň prvé logá, které dávajú potravinám označenie, že jsou GMO-free v celom procese výrobe (i živočíšna výroba).

BohuBohužel, vyššie uvedené pravidlá EU neplatí pro živočíšne výrobky ze zvierat, které boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. Až 90% GM plodín dovezených do Evropy (provažne z Brazílie, Argentíny a USA), co predstavuje asi 30 miliónov ton ročne, se používajú jak krmivo v živočíšnej výrobe. Mimo nich se na výkrm hospodárskych zvierat používajú i GM plodiny (sója, kukurica) dopestované přímo v Európe, takže celkové množstvo používaných krmív s obsahom GMO je ovele vyššie. 

To znamená, že maso ze zvieraťa kŕmeného GM sójou nebo kukuricou nemusí mít na obale vyznačené, že obsahuje GMO.

Preto Dalším a asi největším zdrojom GMO v Európe je maso, vajcia a mliečne výrobky ze zvierat z veľkochovov, které boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. 

Niekteří výrobcovia, kteří nepoužívajú ve výrobe GMO v žádnéj forme, už používajú označenie GMO-free na obaloch potravín. Zárukou úplného GMO-free by mali být BIO produkty, pretože ekologickí farmári ze zákona nemůžou používat GMO v žádnéj forme. 

Vliv GM plodín na zdravie

Podle Environmental Working Group (13), priemerný obyvatel USA skonzumuje ročne víc jak 87 kilogramov potravín s obsahom GMO, a to přes tomu, že podle prieskumov by mnohí Američania prisahali, že nikdy žádné „GM potraviny“ nekonzumovali. Toto je jeden z důvodov, preCo biotechnologické spoločnosti a niekteří vedci tvrdia, že GM plodiny a potraviny z nich vyrobené mají dlhodobú históriu bezpečného používania. Avšak přes silnej ekonomike patrí USA mezi nejvíc chronickými ochoreniami trpiace národy, k čomu podle štúdií prispievajú hlavně priemyselne spracované potraviny, v kterých se nejvíc využívajú práve GM plodiny.

Je zarážajúce, že přes skoro 20-ročnému používaniu GM plodín nebyla doteraz vykonaná žiadna dlhodobá klinická štúdia na ľuďoch. Jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich potraviny s obsahom GMO preukázala (14), že čast génu, který byl vložený do GM sóje, se preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.

V této štúdii autori objavili u některých subjektov prítomnost cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ještě před začatím štúdie (15), co naznačuje, že títo Lidí už predtým konzumovali GM sóju. Takže prenos transgénov může být výrazne ovlivnený množstvom a dĺžkou konzumácie potravín s obsahom GMO.

To čiastočne potvrdzuje i samotná štúdia, která po jednorazovej konzumácii GM sóje u testovaných subjektov zistila, že cudzie transgény síce odolali vlivu žalúdka a tenkého čreva, ale nakonec boli zničené v hrubom čreve a neobjavili se už ve výkaloch subjektov. 

Avšak štúdie vykonané na myšiach, kurencoch, kravách, prasatách, ovciach, kozách či rybách preukázali (16,17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24), že cudzia DNA může nejen odolat celému tráviacemu traktu, ale preniknút až do krvi, orgánov, bielych krviniek, mlieka a mäsa. Navíc, cudzia DNA může prejst i přes placentu a zasiahnut vyvíjajúci se plod (25). Výsledky všech těchto štúdií teda naznačujú, že existuje vysoká pravdepodobnost, že dlhodobá a nadmerná konzumácia potravín s GMO může preniest cudzie gény do tiel jakýchkoli živočíchov.

Napríklad v jednej kanadskej štúdii vedci zistili, že špecifický typ Bt toxínu z GM kukurice se nachádza v krvi (26):

• 93 percent tehotných žien
• 80 percent pupočníkovej krvi jejich detí
• 69 percent netehotných žien 

Tyto šokujúce výsledky vyvolali desivú možnost, že konzumácia GM kukurice může preměnit črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v které se Bt toxín bude vyrábat sám ve vnútri tráviaceho systému. Přes tvrdeniam spoločnosti Monsanto o neschopnosti Bt toxínu viazat se na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že se dokáže viazat na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus. 

To znamená, že i dlho po ukončení konzumácie těchto upravených potravín by mohli geneticky modifikované proteíny zostat v organizme a rozmnožovat se. Takéto chronické vystavenie se cudzím génom může zasa způsobit nepredvídateľné následky, a to hlavně preto, že mnohé tyto gény jsou odolné vůči antibiotikám. Čo by to mohlo způsobiť?

• Takže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine může prejst přes tráviaci trakt do orgánov a tkanív celého tela, dokonca i do plodu, nikto nemůže predříct následky případněj aktivácie cudzích génov v ľudskom nebo zvieracom organizme, kterými můžou být úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine, 
• Když by byl bakteriálny gén, který je vložený do väčšiny GM plodín prenesený, mohlo by to vytvorit „super“ ochorenia, rezistentné vůči antibiotikám, a teda neliečiteľné, 
• Když by byl gén, který vytvára Bt-toxín v GM kukurici prenesený, mohlo by to preměnit tráviaci trakt na žijúcu pesticídovú továreň.

Navíc, transgénna DNA z GM rastlín nezostáva jen v tele živočíchov, ale podle výskumov se může preniest do baktérií v pôde a zostat v nej až 2 roky (27). Když by teda zostal napríklad gén pro rezistenciu k antibiotikám v pôdnych baktériách, jen málokto by se asi odvážil predříct, co to může způsobit.

Podle American Academy of Environmental Medicine (AAEM), početné množstvo zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO (28). Mezi nimi napríklad:

• Neplodnosť
• Imunitné problémy
• Zrychléné starnutie
• Zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte

Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbat se potravinám s GMO. Mnohí lekári v USA to však už dávno robia. Lekári sami radia pacientom, aby se vyhli GMO, pretože mnohí jejich pacienti nečakane ochoreli práve po dlhodobej konzumácií potravín s GMO. Akonáhle ze stravy odstránili tyto potraviny, jejich zdravotné problémy zmizli (29). 

S týmto názorom AAEM nesouhlasia biotechnologické spoločnosti a zodpovedné úrady v USA jak FDA (Food and Drug Administration) a USDA (Americké ministerstvo poľnohospodárstva), či v Európe EFSA (European Food Safety Authority). Všechny vymenované úrady schválili pestovanie a používanie mnohých GM plodín pro zvieraciu a ľudskú konzumáciu. 

Paradoxom však je, že přes tomu vyspelé krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rusko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Poľsko a mnohé Další nesouhlasia s EFSA a zakázali pestovanie GM plodín a jejich používanie v potravinách. 

Důvod je možno ten, že viaceré nezávislé štúdie preukázali potencionálne nebezpečenstvo konzumácie GM plodín. Toto potencionálne nebezpečenstvo vyplýva i z charakteristík GM plodín. Potencionálne riziko GM plodín totiž ne jsou jen nové a cudzie gény, ale aj obsah rezíduí nebezpečných pesticídov, které se nachádzajú a/nebo používajú během pestovania GM plodín. 

Většina GM plodín je odolných vůči herbicídom, hlavně glyfosátu, díky čomu můžou farmári takřka neobmedzene postrekovat tyto GM plodiny. Zvyšky glyfosátu a jeho metabolity následne zostávajú ve vypestovanej plodine a není možné jejich zmyt (30, 31). I preto se neustále zvyšujú limity pro povolený obsah rezíduí v GM plodinách. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že glyfosát a jeho metabolity jsou karcinogénne a samotná Svetová zdravotnícka organizácia uznala glyfosát jak karcinogén. 

Ďalšia vlastnost GM plodín je jejich schopnost produkovat insekticídy. Tuto vlastnost má i GM kukurica MON 810, která se pestuje na Slovensku. Táto modifikovaná kukurica si vytvára vlastné Bt toxíny, které jsou smrteľné pro jej škodcov (vijačka kukuričná). Bt toxíny se síce bežne používajú pro ochranu kukurice, ale jen nárazovo, zatial čo GM kukurica vytvára Bt toxíny nepretržite. 

Práve tyto Bt toxíny z konzumácie GM plodín boli objavené v krvi Lidi, tehotných žien a jejich ještě nenarodených detí. I když biotechnologické spoločnosti tvrdia, že tyto Bt toxíny jsou v ľudskom organizme neškodné, ani oni nemůžou popriet, že konzumácia těchto GM plodín dodáva do ľudského či zvieracieho organizmu pesticídy ve zvýšenom množstve. A kdo by chcel mít pesticídy ve svete tele, i kdyby boli údajne neškodné? 

Vyššie opísané důvody můžou pravdepodobne za to, že konzumáciu GM plodín a potravín s jejich obsahom v skutočnosti neodporúča žádný uznávaný výživový odborník a lekár ve svete. Či už se jedná o obhajcov nízkosacharidovej nebo nízkotučnej stravy, vegetariánstva a vegánstva, surovej stravy či iného výživového štýlu, všichni výživoví odborníci odporúčajú vyhýbat se konzumácii GMO.

Jak potom můžou být GM plodiny schválené pro konzumáciu, když doteraz nebyla vykonaná žiadna klinická štúdia na ľuďoch?

Schvalovanie GM plodín 

Zodpovedné úrady v USA jak FDA a USDA považujú GM plodiny za bezpečné a vůbec nevedú žádné nezávislé testy pro nové GM plodiny a stačia im štúdie výrobcov, že jsou tyto nové GM plodiny bezpečné pro ľudskú konzumáciu. Celý proces zavádzania nových GM plodín do potravinového reťazca bez jejich hlbšieho testovania je v USA výrazne urychléný dereguláciami ze strany štátu a preto se nové a takřka neotestované GM plodiny rychle a Lehko dostávajú na americký trh. 

V Európe je situácia o nieCo iná a EFSA síce vyžaduje štúdie o bezpečnosti nových GM plodín, ale tyto štúdie vedú samotní výrobcovia GM plodín a trvajú najdlhšie 3 měsíce. Mimo toho, tyto štúdie boli opakovane vystavené veľkej kritike (32) z vedeckých kruhov a viacerí členovia schvalovacieho panelu EFSA čelia konfliktu záujmov (rovnako jak v FDA) (33). Z toho vyplýva, že kŕmenie hlodavcov (potkany, myši) GM plodinami během 3 měsícov stačí FDA a EFSA na to, aby prehlásili GM plodiny za bezpečné pro celoživotnú ľudskú konzumáciu. 

Zaujímavostí je, že nikto nechce sponzorovat nezávislé a dlhodobé štúdie vlivu konzumácie GM plodín. Pokud takéto štúdie vzniknú a preukážu negatívny účinok konzumácie GM plodín, autori štúdie jsou zatracovaní, prepustení z dlhoroční práce a jejich jméno je poškvrnené (napr. Arpád Pusztai, Gilles-Éric Séralini, Andres Carrasco, Irina Ermakova, Ignacio Chapela, David Quist, Terje Traavik nebo Manoela Malatesta).

Je GMO budoucnost, nebo záhuba?

GMO je velmi kontroverzná téma a zatial co mnohí vedci, verejnost, výživoví odborníci, lekári a ekologické organizácie odmietajú GM plodiny, jejich výrobcovia, zodpovedné úrady a mnohí iní vedci považujú GM plodiny za bezpečné a vidia v nich budoucnost a záchranu tretieho sveta.

Je potřebné si však uvedomit, že naša planéta dokáže nakŕmit až 12 miliárd Lidi a už teraz produkujeme potraviny pro 8 miliárd Lidi. V tomto smere je zaujímavý názor Jeana Zieglera, bývalého zvláštneho spravodajcu OSN pro právo na potraviny, který tvrdí, že „GMO v americkej vízii sveta jsou hlavnou zbraňou na ekonomické odzbrojenie zemí Tretieho sveta.“

I když se GM plodiny pestujú v mnohých rozvojových krajinách, většina této produkcie se vyváža do Evropy pro účely výkrmu dobytka a miestni obyvatelia naDále hladujú. Badateľné to je hlavně v Brazílii a Argentíne, co jsou druhá a tretia vedúca krajina v pestovaní GM plodín a přes tomu v nich vládne veľká chudoba a hlad v mnohých častiach těchto zemí. GM plodiny teda zatial ľudstvo nepotřebuje pro ukončenie hladu ve svete a problémom je nehospodárne rozdeľovanie potravín. 

Naopak potřebujeme čisté životné prostredie a zdravých prirodzených živočíchov. Tie jsou však ohrozené práve pestovaním GM plodín, pretože vedecké analýzy preukázali, že pestovanie GM plodín odolných vůči herbicídom zvýšilo používanie pesticídov (34). Důvod je hlavně ten, že škodcovia se stali odolnými vůči herbicídom a farmári musia zvýšit postrekovanie. To zasa ohrozuje pôdu a okolité prostredie a živočíchov. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že důležité živočíchy jak včely, žaby či vtáky jsou ohrozené vlivom pesticídov (35, 36, 37,38). Mimo toho, zvyšky glyfosátu a herbicídov se objavili ve viacerých vzorkách vodných tokov, dažďa a vzduchu (39). 

Či je GMO budoucnost, nebo záhuba, to si zatial netrúfam zodříct, ale jedno je isté, doterajšie výsledky hovoria proti GM plodinám z pohledu zdravia a ja osobne jak konzultant pro zdravie a životosprávu vám odporúčam se im vyhnúť. Preto som se před takřka 2 rokmi stal členom občanskej iniciatívy Slovensko bez GMO a spoluautorom Petície za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO^[1], kterou nájdete na webstránke www.vsetkoogmo.sk^[2], kde nájdete i Další informace na tému GMO. 

krmivo – Správy Google