Jak si zarábame na velký problém: Odvrátená tvár lososích fariem – HNonline.sk

Original article

Ryba – základný zdroj proteínu pro tri miliardy Lidi. Jej oblíbenost ještě vzrástla po tom, co ji výživoví experti odporúčali jak základný stavebný prvok vyváženého jedálnička. Podle štatistickej divízie Organizácie pro výživu a poľnohospodárstvo se priemerná celosvetová spotřeba rybieho mäsa v roku 1961 pohybovala v hodnotách okolo devät kíl na jedného človeka a v roku 2014 se hodnoty čísel vyšplhali na takřka 19 kilogramov. Celosvetovo teda spotřeba rastie a bežne dostupné rybie maso si v supermarketoch dlhodobo udržuje povest zdravého produktu.

Lenže, je tu jedno ale – z obrovského celosvetového dopytu po rybom mäse se snaží rybársky priemysel vyťažit co největší zisk, a v súčasnosti z oceánov loví víc rýb, než se v prírode prirodzene stihne rozmnožit. „Není žádným tajomstvom, že se v súčasnosti rybárstvo nachádza v kríze.  Populácie väčšiny druhov rýb jsou lovené nadmerne a obrovský problém predstavujú též deštruktívne metódy priemyselného rybolovu, predovšetkým odhadzovanie nechcených vedľajších úlovkov nazpět do mora takzvané výmety,“ hovorí mluvčí Greenpeace Slovensko, Miroslava Ábelová.  

Takže rybársky priemysel už lovom divokých rýb není schopný pokryt dopyt, prišiel s myšlienkou rybích fariem. Tá na prvý pohled znela racionálne jak z ekonomického, tak i z hlediska trvalo udržateľného rozvoja. Človek by mal možnost produkovat tony relatívne lacných rýb a tie voľne žijúce by získali čas na obnovenie svojich prirodzených stavov, který tak velmi potřebujú.

Jak to funguje na farmách?

Podle inštitútu WorldWatch zaměřeného na udržateľný rozvoj pochádza až 42 percent svetovej produkcie rýb práve z rybích fariem. Tyto farmy, jak napríklad lososie v Nórsku, jsou ohraničené priestranstvá v oceánoch, na kterých žijú tisícky lososov stiesnene pokope. V rybárskom priemysle, tak jak v jjiných, jde predovšetkým o zisk. Preto je pro obchodníkov důležité produkovat pravidelne, a Co najrychléjšie dospelé ryby. Hlavne z tohto důvodu jsou chovné ryby kŕmené suchým krmivom bohatým na tuky a bielkoviny, následkom čoho rastú dvakrát rychléjšie jak v prírode. Mimo toho je do krmiva pridávaná i látka s názvom ethoxyguin, která zaručuje, že tuk v mäse se nepokazí. „Hodnoty spomínanej látky se prísne kontrolujú v ovocí, zelenine i v mäse, no pro rybie maso nemá Európska únia žádné stanovené kontroly,“ uvádí se v investigatívnom dokumentárnom filme zameranom na problematiku rybích fariem Filet Oh Fish.

V obmedzenom priestore rybích fariem se mezi rybami opakovane šíria choroby. Ekonomická rovnica je jednoduchá: mŕtva ryba= žiaden zisk, a tak podnikatelia chovným lososom podávajú antibiotiká či pesticídy, známe pro svoje neurotoxické účinky. Po určitom čase se stanú ryby vůči nim odolné, a choroby se vrátia. Preto rybársky priemysel opakovane zvyšuje dávky antibiotík a „dopuje“ ryby celý jejich život. Tyto reziduálne chemikálie se viažu na tuk, a takže losos je jedna z najtučnejších rýb, většina z podaných antibiotík preniká do tkanív rýb, a tým pádom zostáva v mäse.  Zvyšnú čast antibiotík ryby vylúčia a usádza se v podobe sedimentov na dnách fjordov. Práve tyto sedimenty, neraz několik metrov vysoké usadeniny, které obsahujú vylúčené pesticídy a zvyšky krmiva, se šíria do okolia oceánov a zároveň devastujú jejich dná. Ze spomínaných usadenín sedimentov se postupom času stávajú hotové fabriky na plyn šíriaci se do celého okolia. „Jak ľudstvo jsme si zarobili na celkom velký problém“, konštatuje mluvčí Greenpeace Miroslava Ábelová. 

Genetický chaos

Takže tyto ryby trpia chorobami a množia se súrodenecky mezi sebou, na farmách dochádza ke genetickým mutáciám rýb. Problém mutácií se netýka jen lososov, ale i jjiných druhov chovných rýb. „Na rybích farmách se takřka 50 percent tresiek rodí s genetickou mutáciou, která im znemožňuje zatvorit ústa. Trvalo by osem generácií, aby táto mutácia zmizla. Mimo toho, se tyto chovné tresky, kterým se podarí ujst z fariem, pária s divokými treskami. Takéto nieCo by ste nechtěli jest, ale když im odrežete hlavu, nespoznáte rozdiel,“ hovorí Kurt Oddekalv, nórsky enviromentálny aktivista, pôsobiaci v organizácii Green Warriors of Norway. Takýmto zmutovaným rybám se z fariem neraz podarí ujst a následne se množia s voľne žijúcimi rybami, čím rozširujú mutácie a choroby Dále. Úteky chovných rýb ne jsou ojedinelé. „Od roku 1998 ušlo v Škótsku do divůčiny víc jak 1,7 milióna lososov a od roku 1980 ušlo z Čile mezi 9 a 18,6 milióna lososov,“ informuje globálny projekt The Pure Salmon Campaign.

V čom tkvie jadro problému

Všetko má na svedomí Baltské more – presnejšie devät zemí, které ležia v bezprostrednej blízkosti a zbavujú se odpadu ze svojej priemyselnej činnosti najpohodlnejším možným způsobem – vypustením do Baltského mora. Takže more je uzavreté a voda necirkuluje, prirodzeným způsobem se mení jen raz za 30 rokov. To znamená, že odpad se tu neustále kumuluje, co robí z Baltského mora jedno z najznečistenejších morí sveta.

Před několika rokmi vydala švédska vláda výstrahu před konzumáciou tučných rýb vylovených z Baltského mora. Práve z Baltského mora pochádzajú ryby bohaté na tuky slúžiace na výrobu suchého krmiva pro chovné lososy. Škodliviny se týmto způsobem koncentrujú a posúvajú vyššie do potravinového reťazca, až končia na našich tanieroch.

Export chovného nórskeho lososa vynesie Nórsku až štyri miliardy eur ročne. Je tak druhým největším zdrojom příjmov krajiny. Jde teda o obrovský biznis a zisky, které si krajiny v súčasne konzumne ladenom svete nemůžou nechat ujst. „Mohli jsme produkovat jen výsledky, které boli dobré pro nórsky rybolov“, priznáva, dnes už bývalá zamestnankyňa a vedkyňa Národného inštitútu výživy a morských plodov v Nórsku Claudette Bethune. „Nemala som už kam Jít, tak som se svojimi dôkazmi išla do médií. Následne som byla vyhodená z práce, stratila som celú svoju kariéru v Nórsku a nebyla som schopná nájst si prácu ani v celé Európskej únii,“ hovorí na tlačovej konferencii organizácie Farmed Salmon Boycott zameranej na ochranu divokých lososov, v které pôsobí.

Zdravotné riziká

Francúzsky vedec Jérôme Ruzzin pôsobiaci na Univerzite v Bergene, zrealizoval v roku 2011 výskum, v kterém zisťoval prepojenie mezi konzumáciou toxických potravín a vznikom diabetesu. Najdřív meral hodnoty toxických látok v potravinách bežne dostupných v supermarketoch. Výsledky boli prekvapivé, takže hodnoty  toxínov obsiahnutěch v mäse chovného nórskeho lososa se ukázali päťnásobne vyššie než u ostatných potravín, co z lososa robí najtoxickejšiu potravinu dostupnú v supermarketoch. Následne boli laboratórne myši  rozdelené na dve skupiny, přičemž jedna z nich dostávala bežné krmivo a druhá krmivo s prídavkom chovného lososa. Po ôsmich týždnech boli myši, kterým byl podávaný losos, obézne a trpeli diabetom.

Takže rybárske koncerny produkujú tony tohto mäsa, můžou si dovolit predávat ho za ovele nižší cenu než maso divokého lososa odchyteného v prírode. „Žijeme v globálnej ekonomike a v oblasti voľného pohybu zbožíov i surovín. Pôvodné určenie potravinárskeho priemyslu bylo zabezpečovanie výživy obyvateľstva a teraz jsou potraviny zdrojom ekonomického rastu výrobcov a predajcov. Prirodzená a zdravá výživa, čerstvost, chut a vôňa potravín boli nahradené ekonomickými ukazovateľmi jak jsou rentabilita, obrat, marža a zisk,“ hovorí Miroslav Spišiak, bývalý oblastný riaditel pro východnú Európu ve firme dodávajúcej pomocné suroviny výrobcom potravín.

„Když spotřebitel pristúpi k regálu, velmi Lehko vidí, že lovené ryby jsou podstatne drahšie jak tie z fariem. Videl som, jak jejich chovajú při pobreží Čile, při pobreží Nórska i Nového Zélandu. Když to človek raz vidí, tak stratí chut,“ uzatvára Spišiak.

Sekcia Globálne^[1] vznikla v rámci projektu Svet mezi riadkami^[2], který v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nelen) pro žurnalistov. Kurz je súčastí projektu Svet mezi riadkami. 

krmivo – Správy Google